DoporučujemeZaložit web nebo e-shop

EDITOR

King & Doctor (2004)King & Doctor (2004)    

Foto: Editor (2008) 

 

                                         EDITOR

 
                                                   Štýl: Thrash Metal, HC / Crossover

 

                                          (Milan ,,Doctor“ Jakubík)

 

       

                                                                     Foto: nahrávanie v štúdiu (2010)

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                 

                          Zdroj: Hungry For Thrash 1990 (Martinský undergroundový fanzin)

   

Foto: zľava doprava: Martin Lehotský, King & Milan ,,Hungry Baričák - Hungry For Thrash (1990)

 

       Keď na jeseň roku 1988 vzniklo v Martine - Priekope thrashmetalové kvinteto Editor, málokto mu predpovedal rýchly štart. Veď 16. 11. 1989 vystúpilo na I. Rockmaratóne v Martine, kde si získalo veľa fanúšikov. Vo februári odohrali koncerty so severomoravskou thrash formáciou Chimera. Pre Editor to bol nečakaný triumf.   

 

1, Doctor, v čom podľa teba spočíva príčina toho, že vás fanúšikovia tak spontálne prijímajú?
Myslím, že aj keď je u nás dosť dobrých skupín, skoro každá niekoho kopíruje. Nám sa zatiaľ darí produkovať štýl, ktorý sa ťažko prirovnáva k nejakej kapele. Je to spôsobené tým, že každý z nás má iné hudobné cítenie ktoré pretavujeme do výsledného efektu. Snažíme sa naše hudobné pocity vyjadrovať naplno, zatiaľ nie sme ničím obrusovaní. Editor je pre väčšinu z nás prvou kapelou a tak nie sme skazení komerciou. V žiadnom prípade sa nechceme prispôsobovať publiku!
 
2, O.K., vyzerá to tak, že ste vsadili na správneho koňa, aj keď takto nezbohatnete...  
Ha, ha! Myslím, že baviť sa pri tomto type hudby o zbohatnutí je bezpredmetné. Robíme hudbu, ktorá nás baví a keď sa to páči aj fanúšikom tak je to all right. Prachy a sláva sú pre nás vedľajšie. Dúfam, že nám to vydrží.
 
3, Ako ste sa cítili, keď ste si ako začínajúca skupina zahrali s Chimerou v martinskej športovej hale pred takmer 500 divákmi?
Tréma bola, aj naše live skúsenosti boli nulové. Ale množstvo fanúšikov a hlavne ich reakcie nás vyprovokovali k tomu správnemu nasadeniu. Zanechali sme vraj dobrý dojem a manager Chimery nám potom ponúkol robiť predskupinu na koncerte v moravskom Jablunkove. Konal sa hneď na druhý deň. Bolo tam len 50 ľudí. Tamojší ľudia sú už presýtení podobnými  akciami. O to viac nás potešil fakt, že nás publikum jednoznačne prijalo.

4, Áno, nestáva sa často, že fanúšikovia  odprevádzajú skupinu až k vlaku. Prehoďme list a poďme k vaším textom.

Tie sú jednoznačne mojou záležitosťou. Zatiaľ to máme zabehané tak, že ja robím texty a zvyšok kapely hudbu. Možno to časom zmeníme. Našim poslucháčom nechceme ponúkať niečo, za čím by sme stopercentne nestáli. V textoch vyjadrujeme naše postoje k okolitému svetu. Ak niekto od nás očakáva textové ,,krvavé jatky“, tak má smolu. To ale samozrejme neznamená, že by sme skladali ,,love balady“. V našich textoch reflektujeme veci, ktoré sa nás nejakým spôsobom dotýkajú. Texty sú našimi pohľadmi na svet a v tomto trende chceme pokračovať aj v budúcnosti.

 

 

Foto: Editor (1990), zľava doprava: Martin Lehotský, Milan Jakubík, Ivan Ďurčo,

              dolu: Pavel Baričák a Ferko Sochulák 

 

Foto: jemná technika - Hirax a Ivan Durčo

 - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -  

                                                               

                                                                    Foto: King & Doctor, pred Kozel Pub, Martin - Sever (2004)

 

                                    Rozhovor s Milanom ,,Doctorom“ Jakubíkom 2009 (HMM) 

1, Kedy si nadobudol pocit, že metalová muzika pre Teba niečo znamená?  
Asi ako u každého ma to chytilo v puberte. Aj keď kedysi to bolo úplne iné ako dnes. Ja som do istej doby ani netušil, že nejaká „tvrdá“ hudba vôbec existuje. Komunisti ju proste dokázali dokonale utajiť. Až raz na nejakej rodinnej návšteve som objavil albumy mne úplne neznámych skupín. Tak som položil na gramofón LP platňu Sweet, potom Slade a už to šlo. Potom som zistil, že existuje aj nejaký Led Zeppelin, Deep Purple a začal som zrazu objavovať nový svet. Samozrejme ma to zobralo a začal som sa tomuto druhu hudby venovať naplno ako oddaný fanúšik. Zbieral som nielen nahrávky, ale aj informácie, čo napokon vyvrcholilo tým, že som si doma založil kartotéku kapiel, do ktorej som si ukladal všetko, čo sa mi o nich podarilo zohnať. Vtedy som čerpal najmä z poľských časopisov, keďže tam bola väčšia sloboda ako u nás a mohli písať aj o metale. Sem tam sa síce objavila zmienka aj v našich hudobných časopisoch, ale to bolo fakt len sem - tam. Nahrávky a časopisy sa zháňali najmä po burzách, alebo sme si ich vzájomne požičiavali. Netreba zabúdať ani na to, že kedysi sa metalová hudba vnímala inak ako v súčasnosti. Vtedy v tom bola aj veľká dávka protestu proti spoločenskému systému. Tým, že metal bol hlboký underground, ktorý bol aj prenasledovaný štátnou mocou, boli v metalovej komunite úplne iné vzťahy ako dnes. Prirovnal by som to k istému druhu fanatizmu, alebo možno až ku sekte.  Možno sa dnes niekto nad tým pousmeje, ale kto zažil tie časy tak vie, že keď si človek chcel kúpiť len kvalitnú čistú magnetofónovú kazetu, tak musel ísť trebárs do Ostravy na nelegálnu burzu, kde ho mohli hocikedy zatknúť. K tomu si treba pridať množstvo problémov kvôli oblečeniu, vlasom atď. Policajti nás kľudne hocikedy zobrali z ulice kvôli výzoru. A to už nehovorím o tom, koľko to všetko stálo peňazí. Ja som napríklad zarábal 1.200 Kčs a keď sa objavili na burze prvé CDs, ich ceny sa šplhali od 700 do 950 Kčs. A kupovali sme ich! 
                                                           
 
Foto: pred koncertom Iron Maiden v Budapešti. Milan Jakubík - zľava dolu druhý (17.8.1984)
Iron Maiden - Two Minutes To Midnight, Budapešť (1984) https://www.youtube.com/watch?v=yRsfnuxZaHM 
 
 
 2, Ako si sa vtedy ,,angažoval?

,,Angažoval“ som sa najskôr ako vydavateľ fanzinu Hungry For Thrash. To už ale bolo v dobe ,,Perestrojky“, keď sa zákazy začali uvoľňovať. Ak myslíš pôsobenie v kapele, tak asi každému niekedy preblesklo hlavou, aké by bolo stáť na pódiu. Ja som nebol výnimkou a chuť bola, no v tej dobe sa to rovnalo science fiction. 

 

3, Aké skupiny si počúval na počiatku? Pamätám si, že mal na riflovej bunde nášivku kapely Exodus.  

Ako som už spomínal, začínal som od piky. Začal som hard rockom, potom som prešiel na kapely novej vlny britského heavy metalu, ale fakt poriadne  ma dostal až thrash metal. Frčal som na Slayeri, Exoduse, Antraxe, Overkille, Megadethe, Metallice, Testamente atď. Tiež som zachytil nástup nemeckej vlny kapiel Helloween, Running Wild, Grave Digger. Dodnes si pamätám aj dobu keď vznikal black metal. Prvé albumy Venom, Celtic Frost či Bathory. To bola veru vďačná téma k pivárskym posedeniam. Neskôr som objavil hardcore, ktorý ma tiež dosť oslovil, najmä svojim textovým posolstvom. Upozorňujem, že som hudobný všežrút, takže žeriem všetko. Môjmu srdcu najbližšie sú ale kapely, ktoré sa s tým moc ,,neserú“  a hrajú priamočiaru hudbu.
 
 
A čo nášivky na mojej bunde? Všetko sme si vyšívali sami. Bola to ručná práca. Mal som toho vyšitého dosť, neraz si veru tie názvy kapiel odpisovali policajti. Čo sa týka obliekania, bol som dosť veľký priekopník v tejto oblasti. Vyšíval som, vyrábal som si tričká, vybíjal opasky a náramky. Častokrát to boli fakt vtipné napodobeniny vecí, ktoré sme videli v zahraničných časopisoch. Neskôr sme zistili, že v Maďarsku existujú metalové obchody a čoskoro sa to odzrkadlilo aj na našom výzore. 
 
 
4, Akým spôsobom si sa dostal k svojej skupine Editor. Prihlásil si sa sám alebo ťa niekto oslovil?
Ja som najskôr fungoval v kapele Tupý Cynkulár http://bandzone.cz/tupycynkular. To bola kapela, kde sme robili ,,demáče“ tak, že  bubeník búchal päsťou po stole, hralo sa na španielkach a ja som kričal na mikrofón v ,,kazeťáku“. Totálny úlet. Najviac mi utkvel z tých čias v hlave refrén: „Satanáš je otec náš, ak zlo konáš, tak si náš!“ Sranda ale skončila, keď sa zrazu objavili naozajstné bicie, zosilňovače, nástroje a  podarilo sa nám zohnať skúšobňu, kde sme začali dokonca aj pravidelne hrávať. Pravdupovediac viac sa pilo ako hralo. Keďže v tej dobe nebola žiadna šanca na to aby kapela niekde vystúpila, alebo niečo vydala, celé to nejak samo od seba skončilo. Potom ma po čase oslovila kapela Editor, či by som nechcel ísť spievať k nim. Keďže ja som si zo skúšok pamätal najmä alkoholické párty, celkom som sa potešil, že v tom môžem pokračovať. V tej dobe už komunizmus mlel z posledného, reštrikcie ustupovali a pre kapely to nevyzeralo úplne beznádejne, minimálne čo sa koncertov týka.  
 

5, Čo ste ako skupina v tej dobe chceli dosiahnuť, aké ste mali predstavy, ambície a ciele? 

Fakt si nespomínam, že by sme mali nejaké veľké oči. Boli sme úplní začiatočníci. Nástroje nás moc neposlúchali, nikto nevedel aké akordy sa používajú pri tejto muzike. Všetko bolo len na báze pokusov a omylov. Treba si uvedomiť, že v tej dobe si človek nemohol kúpiť rozpísané akordy, gitarovú školu alebo si pozrieť video. Problém bol zohnať len samotné nástroje. Až postupne sme prekonali pôrodné bolesti a naša hudba konečne začala mať aký - taký ksicht. Pokiaľ viem, náš prvý veľký cieľ bol vystúpiť naživo, čo v tej dobe nebola maličkosť. To sa nám krátko pred revolúciou r. 1989 aj podarilo. Potom sme si trúfli nahrať aj demá, čo bol doslova malý zázrak. Aj preto, že nahrávacie štúdiá vtedy neexistovali (okrem Opusu) a tak sme nahrávali u Tomáša Kmeťa v Leopoldove na dva stereo magnetofóny, ktorých štyri stopy nejakým zázračným spôsobom do seba namixoval. O to bolo väčšie prekvapenie, keď nám tie pesničky zahrali v celoštátnom rádiu, ktoré vtedy vysielalo v Čechách i na Slovensku. Ešte väčšie prekvapenie bolo, keď nám v priebehu týždňa prišlo vyše 300 listov od poslucháčov. 

 

6, Ako si vnímal a vnímaš Martinskú metalovú scénu?

Aj keď o tom možno niekto bude polemizovať, ja osobne si myslím, že Martinská rocková scéna je jedna z najsilnejších na Slovensku. Treba sa len pozrieť koľko kapiel tu fungovalo, koľko je stále aktívnych a koľko ich tu neustále vzniká. Veľa z nich už vydalo albumy a sú známe aj mimo Slovenska! Škoda len, že stále funguje fenomén, že kto nie je z Bratislavy, ako keby neexistoval. Nuž ale kto chce, kvalitu si nájde. V dobe internetu je to o to ľahšie. Nemenujem žiadne kapely, lebo by som na niekoho zabudol a to by som nerád. Mňa môže tešiť aj to, že Editor svojou dlhoročnou existenciou tiež možno prispel k tomu, že sme vzorom pre mnohé vznikajúce martinské kapely.

Editor - Stop KDH, Live 2000  www.youtube.com/watch)

 

 7, Zažil si počas bohatej kariéry nejakú humornú príhodu, ktorá ti dodnes utkvela v pamäti? Oboznám nás s fenoménom ,,Priekopský humor“.

Príhod je nespočetne veľa. Niektoré sú humorné až po čase. V dobe keď sa udiali nám do smiechu častokrát nebolo. Naposledy sme sa dosť pobavili na jednom festivale, kde sa nám počas vystúpenia neustále zoslaboval zvuk a po pódiu chodil technik, ktorý vždy odkrútil nejakú  žiarovku. Vždy keď žiarovka zhasla, zvuk na chvíľu zosilnel. Keď sa napokon pódium ponorilo do úplnej tmy a aparát už len tíško chrčal, konečne niekoho z technikov napadlo doliať benzín do agregátu - vtedy sme išli do kolien!

,,Priekopský humor  je špecifický fenomén, ktorý sa naplno prejaví vtedy, keď si pri rozhovore al. diskusii podajú niekoho dvaja - traja ,,priekopčania“. Postihnutý po čase nechápe, kde sa ocitol a prečo vyzerá ako úplný idiot. Je to humor plný sarkazmu, chytania za slovíčka a nečakaných asociácií. O tom ale ťažko hovoriť, to treba zažiť. 

 

8,  S akou skupinou svetového mena si vystupoval na jednom pódiu a s ktorou by si chcel vystupovať?

Kapiel bolo pomerne dosť, veď si len zober, že počas festivalov sa na spoločných pódiách objavia naozaj známe mená. Ja si dosť vážim naše vystúpenie pred kapelou Sweet. Ako som už spomínal, bola to jedna z kapiel, ktorá ma priviedla k počúvaniu tvrdej hudby. Keď som vtedy stál na pódiu, tak som si v duchu premietal svoju mladosť. Keby mi bol vtedy niekto povedal, že si raz  s nimi zahrám na jednom pódiu, asi by som si dlho klepal po čele. Na druhej strane nerád spomínam na spoločné vystúpenie s kapelou Pro-Pain, pretože ich technici sa chovali ako úplní idioti. Ale inak to býva väčšinou pohoda.

A s kým by som chcel vystupovať? Možno budeš prekvapený, ale takéto ambície nemám. Keď hráš pred nejakou veľkou kapelou, tak je to väčšinou koncert o ničom. Ľudia prídu na hviezdy a nejaká predkapela ich nezaujíma. Radšej hrám pre publikum, ktoré príde priamo na nás. Na druhej strane je to vždy veľká škola a skúsenosť, hrať na dobre vybavenom pódiu a vidieť na vlastné oči, ako to funguje  v zákulisí prvej hudobnej ligy. 

 

9,  Čo myslíš, aký je tvoj najväčší úspech, ktorý si ako hudobník dosiahol?

Za najväčší úspech považujem to, že Editor stále existuje a že funguje tak ako funguje. Máme pomerne slušnú fanúšikovskú základňu, vydali sme 6 albumov a chystáme ďalší. Hrali sme na prestížnych festivaloch, natočili videoklipy a absolvovali 2x slovenské turné. Zúčastnili sme sa Eurovision Song Contest Slovakia 2009 (Veľká cena Eurovízie) s piesňou Pod Parou. Album vydalo vydavateľstvo EMI Slovakia. To prekonalo aj tie najdivokejšie sny, ktoré sme mali pri začiatkoch tejto kapely.

 

10, Ako by si zhodnotil svoje účinkovanie na hudobnej scéne, dalo ti to niečo, obohatilo ťa to? Máš nejaké skryté túžby?

Celý môj život sa v podstate točí okolo hudby. Keby nebolo rockovej hudby, tak môj život by určite vyzeral úplne inak. Od fanúšika som sa dostal k tomu, že som sa začal hudbou aj živiť. Takže čo k tomu dodať? Hudba je mojim koníčkom a mojou skrytou túžbou je, aby to vydržalo čo najdlhšie. 

 

11, Porozprávaj o spolupráci so skupinou TEAM.

O veľkej spolupráci sa hovoriť nedá. Priamo pre Team som napísal len jeden text k piesni „Posledný maják“, ktorá vyšla na albume Voľná zóna. Gitaristovi Teamu Dušanovi Antalíkovi som však napísal texty na sólový album 911. Čo sa týka skupiny Team, pre mňa ako človeka z undergroundu bolo veľmi zaujímavé, keď som sa mohol pozrieť na nahrávanie ich albumu, na ich skúšku a vôbec trochu nahliadnuť pod pokrievku jednej z najúspešnejších slovenských skupín.

 

12, Tvoje meno je spojené:

a) s organizovaním koncertov metalových skupín v 90-tych rokoch. Bol si prvý, kto sa odhodlal v Martine usporadúvať koncerty, s očakávaním, či budú úspešné alebo nie.
 
b) s magazínmi Metal Hammer a RockPlanet. Ako redaktor si písal hlavne recenzie na hudobné novinky.

c) s rádiom Rebeca. Pracoval si na poste programového riaditeľa a podieľal si sa na príprave metalovej relácie Metelica, ako aj Rockovej hitparády, ktorú uvádzal moderátor Peter Cingel. Zaspomínaj aj na toto pekné obdobie tvojho života!

a) zorganizovať undergroundový koncert bolo zábavné. Bol som fakt prvý človek, ktorý sa na to podujal. Doteraz si spomínam, koľko bolo okolo toho behačiek a vybavovačiek a ako sa všetci na úradoch na mňa nechápavo pozerali. Vtedy som tu pozval thrashmetalový Gladiátor, či Krabathor. Samozrejme kapiel bolo oveľa viac. Paradoxne ziskový bol iba koncert Editoru so skupinou Antisocial. Potom prišlo obdobie, kedy ľudia úplne prestali chodiť na koncerty a tak som sa na to vykašľal.

Foto: Editor Live, K. D. Záturčie, Martin (1991)

 

b) občas napíšem nejakú recenziu. To je všetko. Redaktorsky som sa vybúril, keď som vydával fanzin Hungry For Thrash a neskôr časopis Metal Age.

c) samozrejme, že na toto obdobie rád spomínam. V rádiu som prešiel snáď všetkými funkciami od produkčného, cez hudobného redaktora, moderátora až po riaditeľa. Chcel by som upozorniť, že s rádiami som spolupracoval aj pred Rebecou. Bol som jedným zo scenáristov metalových programov v rádiách DCA a Frontinus. No a keďže majitelia Rebecy boli rockovej hudbe naklonení, nebol problém uviesť na svetlo sveta Metelicu alebo Rockovú hitparádu. Boli to pekné časy a škoda, že rádio Rebeca vysielať prestalo. 

 

13,  Môžeš prezradiť niečo o tvojich súčastných aktivitách?

V súčasnosti mám v Martine kamenný ochodík Rock Shop. Je malým splnením jedného z mojich snov. Vždy som chcel vlastniť buď rockovú krčmu alebo obchod. Dúfam len, že metal a rock bude mať stále dosť fanúšikov a ja s obchodíkom prežijem.  

 

14, Chcel by si niečo na záver odkázať fanúšikom?

Fanúšikom všetkých podôb rockovej, metalovej hudby by som chcel odkázať, že si vybrali dobre a nech svojej záľube zostanú verní.  

 

Internet: https://www.facebook.com/kapelaeditor/?fref=ts

              http://www.myspace.com/slovakeditor

              http://bandzone.cz/editor

              http://www.rockershop.sk/

              http://ulozto.sk/xS4oXS4M/editor-game-over-2002-rar

EDITOR...