DEUS PACIS
Foto: Deus Pacis (1993), zľava doprava: Rado Olajec, Boris Dorazil, Roman Durdiak, Peter Olajec
DEUS PACIS
Štýl: Thrash Metal, Crossover
(Peter, Monkey, Donkey)
Medzi martinské legendy patrí skupina Deus Pacis. Skupina vznikla v roku 1986. V začiatkoch hrala hudbu na pomedzí speed - heavy metalu a bolo cítiť, že medzi ich veľké vzory patrí Iron Maiden. Deus Pacis bol charakteristický svojim osobitým soundom, poslucháča zaujme technická virtuozita hráčov a časté zmeny tempa.
Časopis Rock & Pop: Najtvrdšia slovenská metalová kapela je z Martina (1990). Cena za najväčší prínos v oblasti tvrdého rocku (1992). V roku 1993 bol Deus objavom rockového festivalu Runway (Trenčín). V súťaži rockových kapiel Marlboro Rock In Slovakia (1994) obsadil 2. miesto v celonárodnom kole (www.youtube.com/watch). Jediné CD Chaos In My Head vychádza v roku 1996.
Foto: Deus Pacis - skúšobňa Vrútky (1988)
1, Ako vlastne vyzerala martinská hudobná scéna, keď ste začali hrať?
P: Vtedy (1984 - 85) tu vlastne nebola žiadna scéna. Chodilo sa iba do Budapešti na koncerty a tam sa skonsolidovali ľudia, ktorí si zmysleli, že budú hrať.
P.S.: teraz už viem, ako vtedy v podchode budapeštianskeho metra vznikol obrovský nápis: Martin!
Postupne vznikli skupiny Rebro, Striga a Deus Pacis. Predtým tu nebolo nič, ak nerátam zábavové kapely, ktoré sa snažili hrať niečo iné.
2, A čo YPS a TEAM?
P: Ja sa pamätám, keď tu mali Team-áci samostatný koncert a hrali ešte jazz-rock. Keď začínali, Striga už bola v Martine populárna tiež. YPS sa mi páčili. Zažil som ich, keď som chodil ako mladý na čunder. Hrávali Led Zeppelin, aj svoje veci. Potom odišli hrať do zahraničia, do barov. To boli vlastne jediné kapely, ktoré tu hrali rockovú muziku. TEAM a YPS boli od nás starší, mali svoj okruh kapiel z ktorých vzišli. U nás zase fungovala mixáž medzi Rebrom, Strigou a Deusom.
P: Ja sa pamätám, keď tu mali Team-áci samostatný koncert a hrali ešte jazz-rock. Keď začínali, Striga už bola v Martine populárna tiež. YPS sa mi páčili. Zažil som ich, keď som chodil ako mladý na čunder. Hrávali Led Zeppelin, aj svoje veci. Potom odišli hrať do zahraničia, do barov. To boli vlastne jediné kapely, ktoré tu hrali rockovú muziku. TEAM a YPS boli od nás starší, mali svoj okruh kapiel z ktorých vzišli. U nás zase fungovala mixáž medzi Rebrom, Strigou a Deusom.
M.D.: Team-áci dokonca odkopírovali jednu skladbu, čo sme hrávali vtedy s Deusom. Je to taký melodický motív, ktorý majú v skladbe Prievan v peňaženke... náš vtedajší bubeník Ičo Stanek bol rodina s ich manažérom Marčekom, mal nejaké nahrávky a kto vie, či sa k nemu takto nedostali.
P: Dodnes nám za to nezaplatili! (hromadný smiech)
Foto: Deus Pacis - festival politickej piesne, športová hala Martin
3, Čo podľa vás spôsobuje tú skutočnosť, že martinská respektíve turčianska scéna patrí medzi najživotaschopnejšie v republike?
M.D.: To bude asi tým, že nás podporuje Matica Slovenská (smiech).
D.G.: Keď bol naposledy v Martine Svetový festival slovenskej mládeže, vystupovali tam väčšinou folklórne súbory a z Martina tam mohli hrať iba dve rockové skupiny. Keď sme odohrali my, prišiel za nami správca Matice s vedením a pobúrený povedal: chlapci, tak tu si už nezahráte!! (smiech).
P.S.: problémom boli typické show vsuvky speváka Borisa „Opičiaka“ Dorazila počas koncertu.
P: Chodilo sa piť a žiť do Mlyna, predtým do Hacary (mestská časť Martin - Priekopa). Tam to vlastne vznikalo. Tam ľudia videli, to je tá kapela, to je tamtá kapela, spravme kapelu aj my! Vzniklo tak veľa skupín, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a konkurovali si.
D.G.: V Martine to bolo jeden čas už tak, že keď si videl pokope viac ako štyroch ľudí, tak to bola určite hudobná skupina. Aj teraz to platí.
4, Ako jedna z mála martinských skupín ste to dotiahli až k pomerne etablovanej firme (ENA Record). Cítili ste v tom určitú výhodu?
P: Naše CD malo pôvodne vydať vydavateľstvo Škvrna. Keď sme si skladby na vlastné náklady nahrali, poslali nás na párky, že je to vraj o ničom. Jediný, kto potom prejavil záujem, bola ENA. Nasľubovali hory - doly... neurobili pre album absolútne nič a tak sme od nich zvyšný náklad odkúpili. Svojim spôsobom teda na nich môžeme nadávať, na druhej strane môžeme byť radi, lebo bez nich by to nebolo ani vyšlo.
P: Naše CD malo pôvodne vydať vydavateľstvo Škvrna. Keď sme si skladby na vlastné náklady nahrali, poslali nás na párky, že je to vraj o ničom. Jediný, kto potom prejavil záujem, bola ENA. Nasľubovali hory - doly... neurobili pre album absolútne nič a tak sme od nich zvyšný náklad odkúpili. Svojim spôsobom teda na nich môžeme nadávať, na druhej strane môžeme byť radi, lebo bez nich by to nebolo ani vyšlo.
5, Čo z toho pre vás do budúcnosti vyplynulo?
P: Jediná možnosť ako isť ďalej je ,,nasomrovať“ peniaze a vydať si to sami. Nemožno sa spoľahnúť na to, že niečo vyzerá ako seriózna firma. ENA tak vyzerala.
D.G.: Napríklad predstav si, prídeš niekde hrať a nemáš tam ani súpravu bicích. Takže tam sedíš na stoličke, rytmičák medzi nohami, búšiš do neho rukami a cítiš sa ako absolútny ko..t.
6, Ako by ste si predstavovali optimálne podmienky pre rozvoj hudobnej skupiny vášho typu?
P: Najväčší problém je v tom, že tu neexistuje skupina ľudí, ktorá by počúvala takúto muziku, kupovala ju a bola by tak silná, aby ju udržiavala pri živote. Dôležité je, aby kapely mohli koncertovať a dostali za to zaplatené. Nejde o to, aby sme tie peniaze mali len my. Obchod pobeží, keď ich budú mať aj ostatní, vrátane usporiadateľov koncertov.
7, Prečo podľa Vás ,,tento obchod“ na Slovensku "nebeží"?
P: Ja si myslím, že je to určitá celková nechuť. Ľudia sú znechutení všetkým okolo seba a nemajú o nič záujem. Nikoho nezaujíma to, čo sa hrá tu na Slovensku, či je to niečo pôvodné. Takiež tu nikdy nič nebude, pokiaľ ľudia nebudú dobre informovaní o tom, čo sa v slovenskej hudbe deje.
P: Keď sme posielali CDs na recenzie, v mnohých prípadoch nás kritizovali, že takýchto kapiel je hromada. Len niektorí vedeli, že keď sme my hrali Crossover, tak tu u nás o ňom podaktorí ešte ani nepočuli. Vďaka tomu, že tu žiadna vydavateľská firma nemá záujem začínať s novou kapelou, alebo niečo presadzovať, vyhľadávať, nemáš šancu prijsť s niečím na trh. Keď už je tých kapiel milión, darmo budeš niekomu rozprávať, že si bol prvý, už ti nikto neuverí.
P: V roku 1991 hral vo Vrútkach na jednom festivale aj Gladiátor a chlapci ,,čumeli“ na Deus ako hrajú. Dnes je to úplne naopak. Gladiátor hrá samostatné koncerty a my chodíme s dlhým nosom (smiech).
M.D.: Ale za to v našom fan - klube ponúkame to, čo nikto iný! Náš Chaotic Management každému ochotne zašle na dobierku samolepiace brady, slipy a zubné kefky s logom Deus Pacis. Ponuka trvá len do vyčerpania zásob, členovia FC majú mimoriadnu zľavu! (hromadný smiech)...