ANTISOCIAL
Foto: zľava doprava: Tibor Ferenčík, Alexander Ferenčík & King na martinskom Rockmaratóne (1990)
ANTISOCIAL
Štýl: Thrash / Death Metal
(Tibor Ferenčík)
Mám pocit, že som nikdy nebol bez hudby. V rádiu som ako všetci v 80-tych rokoch počúval každú nedeľu večer reláciu Větrník. Bola to jediná rockovo ladená relácia vysielaná z Prahy. Tam som počul Citron, Arakain, Katapult, Pražský Výběr, Kern. Dochádzalo mi, že asi na diskotékach veľa času nestrávim. Keď som na zemiakové brigády zobral mamin poľský ,,kazeťák” Unitra a púšťali sme si na ňom AC/DC tak hlasno, ako to len poľská technika dovolila, cítil som že rock mi dvíha chlpy na tele. To že som začal hrať, má na svedomí ,,brácho“, ktorý kúpil prvú gitaru v rodine. Nedalo sa chodiť okolo nej a nedotknúť sa strún. Ešte som nevedel chytiť ani prvý akord a už som sa v duchu videl v nejakej vychytenej metalovej kapele.
2, Opíš svoje hudobné začiatky, a uveď aké skupiny Ťa najviac ovplyvnili.
Mojim učiteľom hudby bol môj mladší brat Šaňo. Počúval také množstvo muziky a mal taký prehľad v kapelách, že som sa na neho nikdy nechytal. Snažil som sa napočúvať aspoň časť z toho kvanta, čo mu tieklo cez uši. A niekedy z toho fakt krvácali bubienky. Ja som z toho všetkého čo on počúval prijal skôr tie melodickejšie linky a klasický thrashový drive. Mal som vtedy rád Metallicu, Megadeth, Testament, Annihilator, Kreator, Iron Maiden, Death, Sodom, Xentrix, Death Angel, Sacred Reich... množstvo dobrej klasiky.
3, Zaspomínaj na obdobie začiatku 90-tych rokov. Na stretnutia v Mlynskej Doline (Bratislava), kde na študentských internátoch vznikali prvé zárodky budúceho Antisocialu, na Metalklub Raymonda Kaňu.
Vtedy hral ,,brácho“ v martinskej kapele Conqueror a spolu s Marošom, Radom a Mazom cvičili v starom zadymenom opustenom dome, z ktorého je dnes vrútocká reštaurácia Linda. Ej, ako som mu vtedy závidel! Dal by som všetko za to aby som mohol hrávať s nimi. Ale tri gitary? No uznaj, to by vypadalo divne. V tej dobe som chodil do Bratislavy na ,,výšku” a depresiu z veľkomesta som si liečil medzi rovnako hudbou postihnutými chalanmi s Metalklubu v Mlynskej doline. Možno si na tohto ,,člena” niekto spomenie. Obdivoval som s akým nadšením neúnavne organizuje metalové koncerty (vtedy sme boli s chalanmi aj ako ,,working crew” nitrianskeho vystúpenia nemeckej kapely Bonfire). STV odštartovala metalovú Tim Sikes Video Show a neskôr Raymondovu Janaray Rock Show. To bolo niečo nepredstaviteľné, keď išlo video King Diamond, Testament, Sacred Reich, Celtic Frost. Dnes sa to už nikomu nezdá tak výnimočné, ale v tej dobe by som bol skôr uveril, že je život na Marse, ako to, že si na STV pozriem Megadeth. A práve v Metalklube Raymonda Kaňu v Bratislave som stretol človeka, ktorý mi vrazil brnkátko do prstov. Jasné, že myslím Kinga. Raz som sa vracal zo školy v tom istom autobuse ako Ivan „King“ Kráľ (poznali sme sa z videnia). Prišiel ku mne s otázkou či nepoznám nejakého dobrého gitaristu do kapely. Okamžite zo mňa vyletelo, že poznám - seba! Až keď som prišiel na ,,intrák“, uvedomil som si, že sme sa dohodli aby som prišiel na skúšku. Vtedy mi došlo, prečo mi mama vravievala, že klamať sa nemá. Na gitare som vedel s vypätím všetkých síl zahrať iba kúsok jednej skladby od Anthrax a pár notoricky známych vecí od skupiny Metallica. Z každej zopár úvodných taktov. Však aj všetci dobre zmätene po sebe pozerali, keď som prišiel na skúšku a udrel do strún. Bubeník Rasťo Paďha zo Žiliny to okomentoval tak, že on ma nemá čas učiť hrať na gitaru. To mi ohromne „zdvihlo sebavedomie“, hral som ešte horšie. Ešte šťastie, že si ma vtedy King zastal, inak by som už asi v živote pred nikým nehral. To, že ma vtedy chlapci nevyrazili ma naštartovalo a ráno som sa začal budievať s hmatníkom odtlačeným na tvári.
Foto: Antisocial Live, K.D. Záturčie, Martin (1991)
Antisocial sa zrodil v roku 1990 na Rockmaratóne v strojárenskom učilišti pod Slimákom (dnes Spojená škola Martin). Tam sa moc nezadarilo bratovmu Conqueroru a keďže sme tam boli vtedy ja, King a bassgitarista Dušan Matejička, hneď sme vedeli kde nakúpime dobrého lídra do našej stagnujúcej kapely. Brácha sme opili teóriou, že jedine s nami môže spraviť kariéru. Kapela bola na svete. Názov potom vymyslel Šaňo. Keď som prišiel po týždni z Bratislavy, ležalo u nás na zemi v izbe asi štyri metre dlhé plátno s nápisom Antisocial. Bol to názov skladby od kapely Anthrax. Moc sa mi ten názov vtedy nepáčil, ale nechcel som mu pokaziť radosť. Dal si s tým meganápisom toľko roboty. Dnes si myslím, že lepšie vybrať nemohol. Skupina neskôr zložená z bratov Ferenčíkovcov a bratov Majtánovcov zrealizovala demo Kingdom Of Lies (1992) a neskôr demonahrávky And What Will The End Bring (1994), Blood (1996).
Foto: D. Mustaine a Tibor Ferenčík, Budapešť (16. 6. 2024)